Snáď v každej pôvodnej vajnorskej rodine sa z pokolenia na pokolenie dedili albumy. Boli v nich fotografie príbuzných a známych. Mnohých už nepoznáme a mnohí z nich už nie sú medzi nami.
Pri každom dedení starých fotografií sa stratí časť vedomostí o nich a s tým aj záujem o ich uchovanie. Tak sa môže stať, že v digitálnom veku, kedy sa z elektronických médií valí na verejnosť stále viac informácií, nebudú mladšie generácie počúvať rozprávanie starých a nebodaj venovať pozornosť akýmsi zažltnutým papierovým obrázkom.
Všetko máme v mobiloch a analógové albumy zanikajú. S nimi miznú spomienky na našich blízkych, priateľov, na ich životné príbehy, na ich dielo.
Skúsme tú likvidáciu obrazových spomienok spomaliť; zachytiť ich a sprístupniť čo najširšiemu okruhu ľudí. Pokúsme sa vytvoriť z množstva čriepkov (z detailov, ktoré sa nám môžu zdať bezvýznamné) ucelený obraz v ktorom budú zreteľné aj tie úchvatné príbehy Vajnor a Vajnorákov, ktoré by bez tohto zbierania spomienok zostali zabudnuté. 

​

Urobme to kým sa dá; skôr, ako všetko pôvodné zmizne pod anonymným pokrokom.