Všedný deň našich rodičov a starých rodičov bol hlavne o robote. Vstávali skoro ráno, aby sa postarali o dobytok a hydinu. Potom si rýchlo čosi nachystali na jedenie a bežali do vinohradu alebo na pole. Vracali sa navečer, aby najprv opatrili domáce zvieratá, potom nachystali večeru, pomodlili sa a išli spať. Trochu prikázaného odpočinku si dopriali len v nedeľu.
Pre nás je nepochopiteľné, že pri takomto spôsobe života mohli viesť šťastnejší život, ako súčasné generácie.
Treba najprv pochopiť, že oni v skutočnosti neboli žiadni otroci. Pracovali na svojom a dokázali si dorobiť takmer všetko, čo potrebovali k životu. Mali svoje obydlie, svoju zem, svoje prostriedky obživy, široké spoločenstvo, neochvejnú vieru a svoje tisícročiami overené hodnoty. 
To my sme skutočnými otrokmi! Bývame v domoch, čo patria viac bankám ako nám, pracujeme pre cudzie firmy, aby sme si mohli od nich kúpiť potravu, vodu, teplo, mobilnú komunikáciu, smetisko, parkovisko, dopravu, lieky, zábavu, auto, benzín, dezinformácie, dovolenku pri mori a množstvo vecí, ktoré vôbec nepotrebujeme k životu ...  a to my teraz považujeme za blahobyt - za šťastie. 
Tak veľa šťastia, priatelia!