Občianstvo
Aktualizováno: 8. 4.
V základnej škole nás na hodinách dejepisu učili, že v starovekom Grécku nebolo OBČIANSTVO len právom žiť v obci, ale že spájalo ľudí do jednotného spoločenstva. Jeho členovia si boli vedomí, že musia chrániť svoje miesto pre život – svoj domov, svoje rodiny, svoj jazyk, tradície a množstvo živých ideových i materiálnych hodnôt - svoju PATRIU; teda tie hodnoty, ktoré sa po slovensky nazývajú RODOVÉ či NÁRODNÉ.
V minulosti bolo u Vajnorákov vedomie týchto hodnôt veľmi silné. Vajnoráci za Rakúsko-Uhorska kompletne odolali presadzovaniu jednotného veľkomaďarského štátu - maďarizácii, za prvej republiky nepodľahli čechoslovakizmu a ani za tretej ríše nijako nenabúrala nacistická idea vyššej rasy ich národné sebavedomie.
Naši predkovia dokázali zachovať dedičstvo otcov; chrániť svoj životný priestor a zveľaďovať ho pre nás, udržovať si vieru a rozvíjať tradície.
Možno som zaspal dobu, lebo napriek tomu, že je dnes lokálpatriotizmus zosmiešňovaný, zostal som hrdý na to, že patrím k pôvodným Vajnorákom. Som hrdý na vajnorskú kultúru, tradície a históriu. Som tiež hrdý na našich predkov a na všetko, čo tu dokázali vybudovať naši rodičia.
V tomto zmysle sa považujem za občana Vajnor.
Aj keď sa dnes patriotizmus hádže do jedného vreca s ideologickým nacionalizmom, stále uznávam NÁRODNÉ hodnoty za jediné, čo dokáže spájať ľudí do skutočného OBČIANSTVA.
Bez týchto hodnôt je "občianstvo" len registrácia daňových poplatníkov a občiansky preukaz niečo ako psia známka.
ความคิดเห็น