top of page
Obrázek autoraJano Jurkovič

Diskusia k obrázku z tlače

Aktualizováno: 23. 2. 2023


 

5. januára 2020 som uverejnil na FB stránkach Vajnory v spomienkach tento "výstrižok" z tlače: Vyznamenaný pápežom, 1939.

Ešte v ten deň prebehla v komentároch pod príspevkom diskusia a nasledujúci deň ma správca FB vyzval, aby som príspevok odstránil. Neurobil som to, a tak Vajnory v spomienkach dostali na 14 dní ban (zablokovaný prístup pre verejnosť).

Komentáre som si na pamiatku skopíroval. Pripomínajú mi, k čomu sa smieme slobodne vyjadrovať a k čomu nie.

 

Komentáre k príspevku

Alena Horejší Čo si to tu dal za odporného fašistu aj s malými fašistčátkami?

5. 1. 2020, 8:14

Vajnory v spomienkach

Čo som to tu dal ...? No predsa sken správy o významnom ocenení Vajnoráka, ktorá bola uverejnená v dobovej tlači. Ale to pre teba zrejme nie je uspokojivá odpoveď a je možné, že aj iných návštevníkov týchto stránok dráždia gardistické uniformy. Tak sa pokúsim trochu obšírnejšie objasniť svoj "uhol pohľadu na vec".

Ak si trochu všímaš dejiny, určite si postrehla, že v každej dobe väčšina ľudí verí v správnosť toho politického režimu, ktorý je práve pri moci.

Bolo to tak za feudalizmu, kapitalizmu, socializmu ... a je tomu tak aj teraz. Vládnuce skupiny v každej dobe využívajú tie najúčinnejšie prostriedky propagandy (cirkev, politiku, filozofiu, psychológiu, médiá ... a samozrejme peniaze), aby presvedčili ovládané vrstvy, že im majú bezvýhradne veriť.

Viera je totiž iracionálna; nedovoľuje ani rozumným ľuďom pomyslieť na to, že ich vládcom/vodcom/predstaviteľom moci nejde o blaho občanov, ale o vlastné záujmy. Ospravedlňuje inkvizíciu, koncentráky, vraždy politických odporcov, humanitárne bombardovanie ... Bráni ľuďom odhaliť skutočné zámery vládnucich elít (za feudalizmu to boli kráľovské rody, za kapitalizmu priemyselná oligarchia a globálne finančné skupiny), nechce počuť argumenty proti, nedovoľuje podozrievať ich z manipulácie verejnou mienkou, z podlých zámerov a odporných zločinov.

Pritom každý rozumný človek by už mohol vedieť, že sú to vždy práve naši vládcovia, naše elity, kto stáročia ľudí exploatuje, zneužíva, manipuluje a pre vlastné záujmy posiela na smrť do vojen, ako nejaký hmyz. Bez mihnutia oka, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Jednoduchí ľudia však vždy uveria v nejakú "vznešenú ideu", ktorú hlása propaganda elít; za boha! za cisára pána! za národ! za slobodu! za rovnosť! za lepší život! za spravodlivosť! za demokraciu! za mier!...za spojencov! Ľahko podľahnú démonizácii toho, čo nepoznajú a uveria, že zvrátenú ideológiu, šialených vodcov a podlé zámery majú len tie iné krajiny, iné režimy; predošlé, konkurenčné, znepriatelené, bohaté na nerastné suroviny ... .

Ak teda väčšina ľudí vždy verí v správnosť politického režimu v ktorom žije, VRÁTANE NÁS, čo nám dáva právo odsudzovať Vojtecha Horáka (*1894 †1965) za to, že aj on veril?

Nebolo by lepšie, keby sme sa radšej snažili poznať situáciu, v ktorej musia ľudia žiť a pochopiť ich pozíciu v politike režimu?

Horákové názory sa formovali v mladosti - v období oduševnených zápasov za právo na sebaurčenie Slovákov a potom za autonómiu. Môžeme mu teda vyčítať, že v 39. vítal s nadšením slovenskú samostatnosť? Nevítali sme ju náhodou v 93. aj my?

Že to bola "samostatnosť" pod "ochranou" silnej mocnosti? ... ale pod takou "ochranou" je predsa Slovensko za každého režimu. Aj teraz!

Máme ho súdiť a haniť za to, že uveril propagande elít tretej ríše?

Ale propagande elít (ideológii hlavného prúdu) predsa vždy podľahne väčšina slovenskej populácie. Stačí sa pozrieť von oknom.

Vieme, že Horák bol dlhé roky správca školy a patril medzi vajnorskú smotánku. Bol vzdelaný a keďže bol aj ambiciózny, dotiahol to na poslanca snemu, no a tiež na veliteľa Hlinkovej gardy. Bola to skvelá kariéra! Vajnoráci boli na neho hrdý a on určite zo svojho postavenia ťažil pre seba výhody. No jeho angažovanosť mu umožnila pomáhať Vajnorom. A tie sa nepochybne jeho zásluhou kultúrne a sociálne pozdvihli. V 30. a 40. rokoch sa dostali na úplné výslnie. Nikdy predtým, ani potom, už neboli Vajnory (a vajnorská škola) tak slávne, tak obdivované a navštevované domácimi i zahraničnými osobnosťami, ako práve za jeho "rechtorovania" (stačí si zalistovať v dobových periodikách).

Viem, že dnes sa to zdá nepochopiteľné, ale kedysi tu žili ľudia, čo svoje schopnosti a politickú angažovanosť využívali aj na pomoc celej obci (pamätám si takých aj zo 60.-70. rokov).

Samozrejme, že popri malom % ľudí, čo chceli pôsobiť čestne a v prospech ostatných (pamätám si aj to, že vo Vajnoroch existovala spoločenská kontrola a česť bola vážnou morálnou hodnotou), žili a žijú medzi nami ľudia, čo sú za každého režimu ochotní vopchať sa mocným do pr.... priazne, aby mohli ťažiť výhody len pre seba. Vždy žili a žijú ľudia schopní predať svoju dušu akejkoľvek moci, len aby mohli niekomu/niečomu škodiť, a tiež "užitoční idioti", čo škodia s presvedčením, že slúžia dobrej veci.

Ale s takými správami, ktoré by zaraďovali Horáka do tejto kategórie, som sa nestretol.

No a potom je tu ešte tá väčšina prostých ľudí, čo ide vedome/podvedome vždy s hlavným prúdom, aj keď nemá možnosť ťažiť z toho výhody pre seba či pre iných.

Jedni "z prostoduchosti veria vrchnosti", druhí podľa slovenského príslovia "politika je panské huncútstvo" ignorujú politické dianie a nechajú sa len tak unášať prúdom. Ďalší zase v zmysle iného slovenského príslovia, "proti vetru sa šťať nedá", si zafrflú v súkromí, no neodvážia sa verejne prejaviť nesúhlas so systémom v ktorom musia žiť. Zostáva ešte zanedbateľne malá časť tých, čo nielenže dokážu rozpoznať dobre maskované zlo, ale majú aj toľko odvahy, aby sa proti nemu postavili vtedy, keď je pri moci. V každom režime sú hlavným prúdom nálepkovaní, verejnosťou odsudzovaní a mocou prenasledovaní/likvidovaní.

Tak nejako vyzerá štruktúra societas politicus už stáročia. Ľudia z ktorejkoľvek kategórie a akejkoľvek politickej orientácie môžu niečomu/niekomu aj nechtiac uškodiť. Možno sa niečo také "podarilo" aj Horákovi. Ale jemu sa darilo hlavne programovo kultivovať Vajnorákov a pomáhať rozvoju Vajnor ... no a popri tom sa mu podarilo získať aj pápežskú Deklaráciu cti!

Keď teraz silou-mocou chceme súdiť Horáka (či kohokoľvek iného), tak by bolo dobré, aby sme sa najprv pokúsili bez ideologickej zaujatosti rozoznať zlo, v ktorom musia bežní ľudia žiť (režim, geopolitickú a vnútropolitickú situáciu, ideológiu, morálny stav spoločnosti ...) od zla, ktoré sami páchajú. No a tiež, či je zlo ich zámerom alebo vedľajším produktom ich poslušnosti/oddanosti režimu.

A ešte predtým, ako začneme súdiť našich starých rodičov, by sme sa mali pokúsiť o sebareflexiu. Skúsme sami seba zaradiť do niektorej zo skupín podľa spektra vzťahov k režimu; oddaní, dôverujúci, využívajúci, politicky korektní, ignorujúci, nedôverujúci, odsudzujúci, rebeli.

Tak teda, Alenka, ak si sa prinútila prečítať moju odpoveď až potiaľto :-), prosím, skús si sama sebe povedať do ktorej skupiny patríš Ty!

Kam by si zaradila svojich priateľov, kolegov, nadriadených, svoje vzory, súčasné celebrity? Skús z tohto hľadiska posúdiť celú súčasnú generáciu - nás! Lebo z aspektu vzťahu vládnuci verzus ovládaní sa situácia našej generácie v ničom nelíši od tých predošlých.

Keď sa táto civilizácia sama nezničí a bude aj ďalej existovať, tak za pár rokov budeme pre našich vnukov rovnakou minulosťou, ako je pre nás Horákova generácia. Podľa historicky overeného cyklu striedania politických režimov, je veľmi pravdepodobné, že naši vnuci budú pod vplyvom celkom iných doktrín, aké teraz ovplyvňujú naše zmýšľanie a konanie. Tak, ako sú nám známe dopady vtedajšej mocenskej politiky a ideológie, budú im známe dôsledky tej terajšej. Ako je nám interpretovaná doba našich starých rodičov, bude im interpretovaná táto naša.

Takže: keď SA NÁM ŽIADA ODSUDZOVAŤ našich predkov za ich vzťah k vtedajšiemu režimu, ktorý je odsudzovaný tým súčasným, ŽIADA SA NÁM, ABY AJ NÁS ODSUDZOVALI naši potomkovia? ... za to, že sme politicky korektní, že vítame zbavovanie sa štátnej suverenity v prospech EU, že schvaľujeme naše členstvo v NATO, že veríme našim politikom, že chceme byť úspešní (ako bol svojho času Horák), a tak sa angažujeme s hlavným prúdom ... alebo sme dokonca členmi niektorej z politických strán?! (prečítajte aj toto!)

No a odpoveď na túto otázku určuje ten môj "uhol pohľadu na vec", ktorý som sa snažil objasniť. ... a som vlastne rád, že si ma k tomu svojim komentárom vyprovokovala. ;-)

25. 1. 2020, 12:24

Ondrej Horvath

Zaujímavý príspevok a tak isto komentár pod ním. Prečítal som celé a dá sa súhlasiť čiastočne. Toto je stránka o vajnorákoch a ich prispení ku rozvoju vajnor. V tomto sa Horákovi prínos uprieť nedá. Tak isto dátum vyznamenania naznačuje, že bolo udelené za činnosť pred 1939. No namieste je otázka, ako sa zachoval pán veliteľ hlinkovej gardy ku koncu vojny, po tom, keď už každý príčetný človek videl zverstvá, ktoré sa páchali. Odsuny slovenských spoluobčanov, vypálenie slovenských dedín, povstanie a jeho potlačenie. Kde bol pán Horák v 1945? Toto je dôležité dopovedať. Pretože ak si do konca vojny užíval status bez ohľadu na to, čo ako veliteľ hg musel veľmi dobre vedieť a asi aj vidieť, potom akýkoľvek prínos pána Horáka nevyváži tento fakt. Porovnávať Tretiu ríšu a EU, to je kilometre za čiarou. Keď teda spomenieme A mali by sme spomenúť aj to B.

25. 1. 2020, 13:09

Vajnory v spomienkach

Mrzí ma to, ale nepochopil si; snažil som sa povedať, že považujem za správnejší ľudský, ako ideologický pohľad na Vajnorákov. Je mi tak trochu ľúto spolitizovaných ľudí, lebo politiku považujem za to najhoršie, čo kedy ľudia "vymysleli". V dejinách ľudstva nič nespôsobilo toľko utrpenia ako práve politika. Z tohto hľadiska mi je ľúto prisluhovačov ktoréhokoľvek režimu ... aj Horáka, lebo po 45. sa tiež stal persóna non grata, hoci o zverstvách, politiky ktorej dôveroval nevedel a zrejme ani nechcel vedieť. Ľudia sa totiž vždy dozvedajú len to, čo vyhovuje systému, ktorý ich ovláda - vtedy propagande 3. ríše, neskôr budovania socialistického tábora a teraz EU (ale o tom bol môj predošlý komentár).

Napríklad o situácii v koncentračných táboroch nevedeli ani špičkový slovenskí politici až do roku 1944. (Prvé informácie o tom doniesli dvaja utečenci z Osvienčima Rudolf Vrba a František Wetzler, ktorí prišli na Slovensko koncom apríla 1944.) Prívrženci systému to považovali za nepriateľskú propagandu. Dnes by takéto správy prisluhovači systému označili za šírenie hoaxov a tiež by im nikto neveril. Ale o viere v systém som už písal a nechcem sa tu viac zaoberať politikou. Navyše sa mi protiví kopať do mŕtvych ... či už je mŕtvym politický režim, jeho prisluhovač alebo jeho obeť.

25. 1. 2020, 13:15

Ondrej Horvath

toto by bolo nadlho veru. kazdopadne tak ako ste spomenuli s prizmurenymi vsetkymi 20timi ocami minimalne od toho uteku musel aj horak vediet /o com ja som presvedceny ze ked predtym nevedel, tak nechcel vediet/. preto som spomenul otazku, ako sa k tomu horak postavil v roku 45. ideologicky pohlad velitela hlinkovej gardy dovolim si tvrdit vela napoveda o jeho ludskej stranke. to su spojene nadoby. ked som spominal A a B, aj ja musim dopovedat, ze diskusia ku informacnej hodnote a pozadi tohto prispevku je jedna vec a neuveritelny a bezprecedentny pozitivny prinos a dokumentacna hodnota toho, co robite svojou sukromnou aktivitou na tomto profile je vec druha a ja si to obrovsky vazim.

25. 1. 2020, 14:22

Peter Leška

Veľmi pekne si to napísal, vieš, dnes je také moderné a progresívne, agresívne poukazovať na fašistov a nálepkovať takto ľudí. Buď rád, že ti nenapísala že si aj ty. :-)

25. 1. 2020, 15:46

Ivan Čierny

Dnes sa ľudia boja objektívne vyjadriť k našej histórii rovnako ako za komunizmu a väčšina je ešte viac zblbnutá. Ľudia úplne stratili zdravý úsudok a papagájuju len to, čo im do hláv vtĺkajú médiá.

26. 1. 2020, 12:21

67 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše

Občianstvo

Žatva v roku 1962

Yorumlar


bottom of page