V 20. rokoch 20. storočia boli čisto slovenské Vajnory výrazným protikladom maďarsko-nemeckej Bratislavy. Keďže boli kultúrne vyspelé a hospodársky na tom tiež neboli najhoršie, stali sa pre politikov akousi výkladnou skriňou Slovenska. Väčšina významných politikov aj s oficiálnymi delegáciami ich navštívila aj viac krát.
Podobne tomu bolo v 60. rokoch, kedy sa Vajnory stali špičkou medzi poľnohospodárskymi družstvami.  
Inak, starí Vajnoráci boli múdri ľudia. Väčšinou sa starali o svoje rodiny a gazdovstvá; vedeli, že politika je panské huncútstvo a nestarali sa o ňu. Naproti tomu, časť mladých ľahko prijímala politické doktríny a niektorí sa oduševnene angažovali v aktuálnych politických prúdoch každého systému (tak, ako tomu je vždy a všade).