Ktosi povedal, že priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Tak potom vo Vajnoroch kedysi bývali široké "rodiny" tvorené vekovo a záujmovo blízkymi mladými ľuďmi.
Z 50. a  začiatku 60. rokov si pamätám viaceré veľké partie kamarátov, ktoré medzi sebou súperili. Bývali to šarvátky, čo niekedy prerástli do dosť ostrých bitiek. No smerom von boli Vajnoráci vždy jedna súdržná a silná partia. Zvlášť v 60. rokoch, keď mládenci povojnovej generácie behali na motorkách po zábavách a za "kočkami" do okolitých dedín, získali povesť dobre zohratých bitkárov.
V 70. a 80. rokoch to už nebolo o súperení, ale viac o spoločnej zábave, o čundroch, opekačkách ...
Vo vajnorskej partii vždy platili nepísané zákony solidarity, netolerovali sa podrazáci, podliezači, zbabelci, sebci, šplhúni ...
Myslím, že partia lepšie vplývala na formovanie charakteru ako škola či  spoločenské organizácie. Vidno to aj z toho, že z detí, ktoré sa formovali v partiách väčšinou vyrástli zásadoví, priami a sebavedomí ľudia.