Snáď v každej pôvodnej vajnorskej rodine sa z pokolenia na pokolenie dedili albumy. Boli v nich fotografie príbuzných
a známych. Mnohých už nepoznáme
a mnohí z nich už nie sú medzi nami.
Pri každom dedení starých fotografií sa stratí časť vedomostí o nich a s tým aj záujem o ich uchovanie. Tak sa môže stať, že v digitálnom veku, kedy sa z elektronických médií valí na verejnosť stále viac informácií (čoraz viac mätúcich), nebudú mladšie generácie počúvať rozprávanie starých a nebodaj venovať pozornosť akýmsi zažltnutým papierovým obrázkom.
Všetko "máme" v mobiloch a analógové albumy zanikajú.

S nimi miznú spomienky na našich blízkych, priateľov, na ich životné príbehy, na ich dielo.
Skúsme tú likvidáciu obrazových spomienok spomaliť; zachytiť ich a sprístupniť čo najširšiemu okruhu ľudí. Pokúsme sa z množstva čriepkov (z detailov, ktoré sa nám môžu zdať bezvýznamné) vytvoriť ucelený obraz
v ktorom budú zreteľné aj tie úchvatné príbehy Vajnor a Vajnorákov,
ktoré by bez tohto zbierania spomienok zostali zabudnuté.